Aktuálne problémy sexuálneho zneužívania žiakov špeciálnych základných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia

Ladislav Horňák

Abstrakt: Príspevok je venovaný otázkam sexuálneho zneužívania detí s mentálnym postihnutím, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pozornosť je venovaná ohrozujúcim faktorom zneužívania, ako aj dôsledkom takýchto činov na vývin osobnosti zneužívaného dieťaťa. Súčasťou je aj interpretácia čiastkových výsledkov prieskumu u učiteľov špeciálnych základných škôl týkajúceho sa skúmanej problematiky. V závere sú uvedené odporúčania pre špeciálnopedagogickú prax.

Kľúčové slová:Sexuálne zneužívanie. Špeciálna základná škola. Ľahké mentálne postihnutie. Sociálne znevýhodnené prostredie.

Úvod

Ľudia zo sociálne znevýhodneného prostredia pochádzajú nielen, ale najmä z marginalizovaných komunít v ktorých žijú Rómovia svojim tradičným spôsobom života. Tento tradičný spôsob života okrem iného prináša aj iný pohľad na sexualitu ako si to predstavuje majoritná spoločnosť. Tento iný pohľad samozrejme so sebou prináša aj odlišné sexuálne správanie, ktoré je v rozpore so všeobecne platnými spoločenskými a právnymi normami. Bohužiaľ prináša so sebou aj nebezpečenstvo násilia, prostitúcie, pohlavne prenosných ochorení, včasné a nechcené tehotenstvá ako aj sexuálne zneužívanie detí a mladistvých. Ľudia z týchto marginalizovaných komunít berú naše spoločenské a právne normy často krát formálne a preto sú ochotní neudať otca dieťaťa maloletého dievčaťa, incest, sexuálne zneužívanie detí a iné sexuálne delikty. To ale neznamená, že nemá prebiehať v tejto oblasti, osveta, prevencia, vzdelávanie a zabraňovanie takýmto činom. Práve naopak škola, ako nositeľka pozitívnych spoločenských hodnôt sa o to musí permanentne snažiť. Pomoc je tu veľmi potrebná aj z dôvodu, že sexuálni agresori sú veľmi často najbližší ľudia obete. Zvlášť závažné je to u detí, ktoré trpia mentálnym postihnutím a nevedia brániť.

 

Teoretické východiská

V minulosti pod vplyvom náboženských inštitúcii a puritánskej morálky bola problematika sexuality v značnej miere obmedzovaná. K posunu v postojoch ľudí v tejto oblasti došlo až po druhej svetovej vojne, no napriek tomu sú ešte mnohé prekážky v presvedčeniach a názoroch verejnosti. Prvé výskumy v tejto problematike sa začali realizovať na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia (Mandzáková, 2011).

Výskumom sexuality sa zaoberajú mnohé vedné disciplíny, no špecifické sú tieto tri prístupy k tejto problematike:

· Psychologický , ktorého podstata spočíva vo vzťahu medzi mentálnymi procesmi a sexuálnym správaním a rozborom vývinových, motivačných, citových a psycho-fyziologických rozmerov sexuality.

- Sociologický prístup vo výskume sexuality sa orientuje na vzájomný vzťah spoločnosti a jej inštitúcií, sociálnych interakcií.

- Antropologický prístup sa zameriava na výskum sexuality v kultúrnych súvislostiach (Marková, Mandzáková, 2011).

V oblasti sexuality a jej prejavov podľa Mandzákovej (2013) sa u mentálne postihnutých osôb ich očakávania značne odlišujú od stupňa mentálneho postihnutia. Herratt (in: Marková, Mandzáková 2011) tvrdí, že sexualita u osôb s mentálnym postihnutím a bez postihnutia nie je rozdielna, to znamená, že nejestvuje postihnutá - špecifická sexualita.

Vedecké štúdie realizované na Slovensku dotýkajúce sa sexuality ľudí s mentálnym postihnutím nemajú dlhú históriu, značne absentujú. Vedomosti o sexuálnych prejavoch týchto osôb sú neúplne a v našich podmienkach sa tejto problematike venuje len malá pozornosť. Z toho vyplýva, že sa musíme opierať o zistenia mnohých zahraničných výskumov (Mandzáková, Zeľová 2010).

Čo sa týka problematiky sexuálneho zneužívania osôb s mentálnym postihnutím, väčšina odborníkov sa zhodne v tom, že sú oveľa zraniteľnejší voči sexuálnej agresii ako intaktná populácia. Podľa amerických výskumných štúdií bolo viac ako 90% ľudí s mentálnym postihnutím počas svojho života vystavených niektorej forme pohlavného zneužívania (Mandzáková, 2013).

Pöthe a kol. (2002) uvádza z našich a zahraničných výskumných štúdií, výsledky o tom, že 33% až 66% všetkých páchateľov sexuálneho zneužívania detí, pochádza z kruhu vlastnej rodiny. Rovnako výskum Sobseyho (2009) upozorňuje na fakt, že 97% až 99% páchateľov sexuálneho zneužívania ľudí s mentálnym postihnutím sú blízke a dôveryhodné osoby. Z výsledkov štúdií realizovaných v našich podmienkach a v zahraničí sú páchateľmi sexuálneho zneužívania v prvom rade rodič žiaka s 47,8%, potom nasleduje známy človek s 24,0%, na treťom mieste je nevlastný rodič alebo druh, ktorý predstavuje 13,0%, za nimi so zhodným 6,5% zastúpením nasledujú vlastní, či nevlastní súrodenci a cudzie osoby, príbuzný len s 2,5%.

Z týchto štúdií vyplýva, že žiaci s mentálnym postihnutím sú oveľa rizikovejším typom obete oproti intaktným rovesníkom zo strany rodinných príslušníkov. V súčasnosti pociťujeme nedostatok rozsiahlejších výskumov, ktoré by sa zaoberali oblasťou sexuálneho zneužívania žiakov vzdelávaných v špeciálnych základných školách, ktorí pochádzajú zo sociálneho znevýhodneného prostredia.

Príčiny a následky sexuálneho zneužívania žiakov špeciálnych základných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia

Potenciálnou obeťou sexuálneho zneužívania podľa Kovářa (2008) sa môže stáť každý, avšak žiaci s mentálnym postihnutím zaujímajú špecifické postavenie, to znamená, že čím je osoba bezbrannejšia, tým väčšiu ochranu potrebuje. Pre sexuálneho agresora sú príťažlivejšie obete s mentálnym postihnutím pre obmedzené možnosti sa brániť, nedostatok skúsenosti, sociálnu bezmocnosť, neschopnosť odhadnúť nebezpečenstvo, citovú väzbu a ekonomickú závislosť na páchateľovi, ktorý je členom rodiny, pretože väčšina prípadov sexuálneho zneužívania sa deje priamo v rodine.

K príčinám malej ochoty oznamovať sexuálne zneužívanie patria:

- Zvláštny vzťah k páchateľovi. V prevažnej väčšine prípadov sa abúzor a obeť pred sexuálnym násilím poznali, to je významným faktorom, ktorý odrádza obeť od oznámenia prípadu.

- Problémy so zaistením dôkazov. Vo väčšine prípadov jediným svedkom trestného činu je obeť, a zaistiť dôkazy pri pohlavnom zneužívaní nie je vôbec jednoduché.

Predstava o okolnostiach vyšetrovania týchto zločinov trestno-právnymi orgánmi je pre obeť traumatizujúca (Kovář, 2008).

Pöthe a kol. (2002) charakterizuje riziká sexuálneho zneužívania osôb s mentálnym postihnutím v týchto bodoch:

• Odkázanosť žiakov s mentálnym postihnutím na starostlivosť svojho okolia. Tieto osoby vyrastajú často v prostredí, ktoré ich izoluje od vonkajšieho sveta, sociálnych kontaktov. Strach zo straty opatery blízkych ich vedie k tomu, že nie sú schopní hľadať pomoc mimo tohto uzavretého spoločenstva rodiny.
• Obmedzená schopnosť osôb s mentálnym postihnutím identifikovať situáciu, kedy už dochádza k sexuálnemu zneužívaniu v ich prípade. Na druhej strane žiaci, aj keď sú schopní rozpoznať situáciu, nemajú potrebné obranné mechanizmy zamedziť zneužívaniu.
• Nízke sebavedomie. Títo žiaci sú často terčom výsmechu, fyzického násilia, ponižovania, že často ani takéto nevhodné správanie neatakujú.
• Vlastná nečinnosť osôb s postihnutím. Nie sú schopní konať samostatne, sú bezprostredne poslušní k autoritám.

Delaneyová a Cotterill (2002) opisujú najčastejšie faktory, ktoré môžu prispieť k tomu, že sa žiak môže sťať ľahším cieľom páchateľov sexuálneho zneužívania. Patrí tu chudoba, nestále citové väzby, citová deprivácia, používanie alkoholu, a iných nealkoholových drog, narušené rodinné vzťahy, sociálna izolácia. Tieto spomenuté faktory nemôžeme chápať ako príčiny pohlavného zneužívania, ale ako rizikové faktory, ktoré môžu spôsobiť to, že sa žiak môže stať obeťou sexuálneho násilia.

Mandzáková (2013) uvádza ešte ďalšie faktory, ktoré tiež prispievajú k sexuálnemu zneužívaniu osôb s mentálnym postihnutím, a to je neschopnosť predvídať dosah konania, slabá sociálna mienka, komunikačné bariéry, tiež ich malá schopnosť ohlásiť tieto prípady zneužitia. Sexuálne zneužívanie je v sociálnom kontexte vnímané a spájané s rodinami s nízkym ekonomickým zabezpečením, obmedzeným vzdelaním rodičov a vysokou mierou výskytu sociálno-patologických javov (Finkelhor, 1986)

Vágnerová (2008) konštatuje, že závažnosť dôsledkov sexuálneho zneužívania je väčšia u žiakov, ktorí sú mladší ako deväť rokov, dôležité je aj časové hľadisko dĺžky zneužívania, závislosť a bezbrannosť voči násilníkovi a absencia podpory u ostatných členov rodiny. Každá osoba, ktorá bola sexuálne zneužitá, na tento nepríjemný zážitok reaguje vlastným spôsobom, a predstavuje pre neho negatívnu telesnú, duševnú a sociálnu záťaž, ktorá môže žiakom vážne ublížiť. Platí tu zásada, čím bolo ohrozenie života a zdravia reálnejšie, a čím bolo použité brutálnejšie násilie k donúteniu žiaka a obeti bolo ublížené aj fyzicky, tým sa pohlavné zneužívanie závažnejšie prejavuje vo svojich krátkodobých a dlhodobých následkoch (Sakař, Weiss, 2009)

Následky sú podobné u väčšiny zneužitých žiakov. Malá, Raboch a Sovák (1995) delia krátkodobé následky sexuálneho zneužívania na tieto najčastejšie reakcie:

• Intrapsychické reakcie , ktoré sa najčastejšie prejavujú symptómami ako sú poruchy spánku, príjmu potravy, fóbie, strach, obavy, depresívne stavy, pocity viny, hanby, bezmocnosti, zlosti, narušenie sebaúcty. Vonkajšie symptómy sa prejavujú zlyhávaním v škole, útekmi z domova, agresiou, odmietaním komunikácie.
• Psychosomatické reakcie , poruchy spánku a príjmu potravy.
• Zmeny sexuálneho správania až ovplyvnenie sexuálneho vývoja. Objavuje sa verejná masturbácia, exhibicionizmus, zvýšená sexuálna aktivita.
• Tehotenstvo.
• Útek z domu spojený so záškoláctvom.

Následky sexuálneho zneužívania sa podľa Wirtza (2005) prejavujú fyzickými, psychosomatickými a psychickými symptómami. K fyzickým patria poranenia na pohlavných orgánoch, príznaky pohlavných chorôb, krvácanie, hematómy, infekcie močových ciest, bolesti pohlavných a močových orgánov. Psychosomatické sa prejavujú poruchami príjmu potravy, poruchami spánkového rytmu, stratou reči, pomočovaním, závratmi a podobne. K psychickým symptómom radíme úzkosť, neistotu, masturbáciu, zvýšený záujem o sex, používanie sexuálnych výrazov, obmedzenie sociálnych kontaktov s rovesníkmi, regresiu.

Sejčová (2010) uvádza tieto špecifické príznaky toho, že žiak bol vystavený sexuálnemu zneužívaniu. K špecifickým varovným signálom sexuálneho násilia patria modriny, nočné pomočovanie, prípadne bolesť pri močení, tiež zápaly močových ciest, vaginálny výtok, krvácanie v genitálnej oblasti, prehnaná masturbácia, poranenie análneho zvierača, poranenia penisu, vagíny, jazvy na pohlavných orgánoch, poruchy príjmu potravy, bolesti brucha, vulvaginitída, a predčasný záujem o sexuálny život.

Príznaky sexuálneho násilia sa prejavujú aj v správaní žiakov. Milfait (2008) ich z hľadiska veku člení na:

• K príznakom sexuálneho násilia u žiakov, ktorí sú mladší ako desať rokov, patrí problém so spánkom, časté budenie zo spánku, nočné desy, agresívne správanie k fyzicky slabším a mladším žiakom, kresby ľudskej postavy, kde sú vyobrazené pohlavné znaky, poruchy koncentrácie, dieťa sa uzatvára do seba, sociálna izolácia, strata sebaúcty, neverí dospelým.
• K príznakom sexuálneho násilia u starších žiakov môžeme zaradiť promiskuitu, prostitúciu, užívanie alkoholických nápojov, drog, poruchy príjmu potravy, záškoláctvo, problémy v škole, samovražedné myšlienky, apatia voči vlastnému osudu, strata kamarátov a vrstovníckych vzťahov.

Finkelor (2008) uvádza tieto štyri hlavné následky pôsobenia sexuálneho násilia:

• Traumatická sexualizácia. Tá je dôsledkom pôsobenia sexuálneho zneužívania a dochádza k neprimeranému vývinu sexuality dieťaťa.
• Pocit zrady z ublíženia osobou, na ktorej sú závislé, a sú im blízke.
• Stigmatizácia, ktorá vyvoláva u detí pocity menejcennosti, hanby, viny, postupnému seba obviňovaniu, že oni sú príčinou toho, čo sa stalo.
• Pocit bezmocnosti, ktorý vedie k trvalému ohrozeniu.

Po rôzne dlhej dobe latencie nastupujú dlhodobé príznaky sexuálneho zneužívania, tieto následky nesmieme podceňovať. Závažnosť týchto príznakov závisí od veku žiaka, od formy sexuálneho zneužívania, a od vzťahu obete k páchateľovi. K dlhodobým následkom sexuálneho zneužívania podľa Malej a kol. (1995) patria depresie, ktoré sa prejavujú až autodeštruktívnym správaním a sklonom k samovražde, poruchami príjmu potravy, intrapsychickou labilitou, veľmi nízkym sebahodnotením, závislosťou na alkohole a iných drogách, poruchami v nadväzovaní sociálnych vzťahov, poruchami sústrediť sa na vyučovaní v škole a výrazne zhoršený prospech, neurotické symptómy akými sú napr. fóbie a úzkosť.

Prieskum sexuálneho zneužívania žiakov na špeciálnych základných školách

Ciele a úlohy prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť aktuálny stav sexuálneho zneužívania žiakov špeciálnych základných škôl, prípadne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím v základných školách pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Prieskum sme realizovali v špeciálnych základných školách v Košickom a Prešovskom kraji.

Charakteristika výberového súboru

Oslovili sme 100 respondentov, no čas na vyplnenie dotazníka nám venovalo len 80 z nich čo ale stačilo na relevantné zhodnotenie aktuálneho stavu. Z nich bolo 62 žien a 18 mužov, čo odráža reálnu situáciu feminizácie (nie len) nášho školstva. 44 učiteľov učilo v mestských a 36 vo vidieckych školách.

Metódy prieskumu

Akometódu prieskumu sme si zvolilinami zostavenýdotazník.Tvorilo ho 15zatvorených, polouzatvorenýcha otvorenýchotázok.

Analýza výsledkov prieskumu

V tejto časti budeme prezentovať čiastkové (ale zároveň najdôležitejšie) výsledky prezentovaného prieskumu. V úvode sme naznačili, že sexuálni agresori často krát pochádzajú z najbližšieho okruhu rodiny žiaka a preto sme sa v prieskume zamerali či je to naozaj tak. Zaujímalo nás aj či sa učitelia stretli so sexuálnym zneužívaním svojich žiakov a ich reakcie na túto skutočnosť.

Otázka: Stretli ste sa vo svojej praxi so sexuálnym zneužívaním žiaka Vašej triedy ?

Tab. 1 Skúsenosť s riešením sexuálneho. zneužívania žiaka

Vzhľadom na tento výsledok, ktorí nám uvádza, že skúsenosť s riešením sexuálneho zneužívania žiaka má až 44% z opýtaných respondentov, musíme konštatovať, že problémy sexuálneho zneužívania u žiakov sú alarmujúce, pretože až takmer polovica učiteľov riešila daný problém. Z uvedeného zistenia vyplýva dôležitosť riešenia tejto problematiky a hľadania foriem, spôsobov, možnosti eliminácie.

Až 72 % sexuálne zneužívaných sú dievčatá. Výrazne nižšie percento zneužívaných tvoria chlapci – 28 %. V tomto prípade sa nám potvrdili výsledky aj iných výskumov, ktoré uvádzajú podobné čísla.

Otázka: Ako ste zistili, že tento žiak/žiačka je sexuálne zneužívaný/á?

V tejto otvorenej otázke respondenti spozorovali na obetiach tieto príznaky sexuálneho zneužívania:

- apatia, zmena správania, výkyvy nálad, utiahnutosť, smútok, unavenosť, modriny, rany na tele, nervozita, strach ísť domov.

- v iných prípadoch učitelia zistili sexuálne zneužitie z rozhovoru žiakov, z rozhovoru so samotnou obeťou, z rozhovoru so žiakmi, z rozhovoru kolegov pedagógov, z rozhovoru s rodinným príslušníkom, z oznámenia polície.

Otázka: Vek sexuálne zneužívaného žiaka/žiačky

Tab. 2 Vek obete

Z tabuľky vyplýva, že obeťami sexuálneho zneužívania sú častejšie žiaci vo veku 13 rokov a viac. No zároveň nemôžeme obísť fakt, ktorý nám vyplynul z nášho prieskumu a to, že sexuálne zneužívané sú aj deti vo veku do 10 rokov, túto skupinu tvorí až 19 % žiakov.

Otázka: Aké kroky ste podnikli na riešenie tohto problému ?

Tab. 3 Riešenie problému (učiteľ)

To, ako pedagógovia riešia problém sexuálneho zneužívania, bola jedna z nosných otázok v našom prieskume. Zaujímalo nás hlavne postoj, aký zaujmú učitelia. V tomto prípade môžeme kladne konštatovať snahu učiteľov riešiť zlú situáciu žiakov – obetí sexuálneho zneužívania. Len 2% opýtaných respondentov nepodnikli žiadne kroky.

Otázka: Rozprávate sa so žiakmi o možnostiach ochrany pred sexuálnym zneužívaním ?

Tab. 4 Rozhovor – prevencia

Až 90 % respondentov nášho prieskumu sa rozpráva so žiakmi o možnostiach ochrany pred sexuálnym zneužívaním. Téma prevencie sexuálneho zneužívania je tak na našich školách podľa týchto zistení pertraktovaná veľmi dobre. Je vidieť, že týmto problémom sa zaoberajú mnohí pedagógovia, dokonca aj tí, ktorí sa s ním nestretli vo svojej pedagogickej praxi, napriek tomu mu venujú pozornosť formou prevencie.

Otázka: Ak ste sa stretli s prípadom sexuálneho zneužívania, vysvetlili ste žiakom ako reagovať ?

Tab. 5 Rozhovor – riešenie problému

Z opýtaných respondentov 79 % pedagógov sa v prípade sexuálneho zneužívania snaží vysvetliť svojim žiakom, ako majú v takejto situácií reagovať. 11 % nevedie rozhovor na túto tému a zvyšných 11 % niekedy. Treba však brať do úvahy, že nie všetci respondenti sa stretli s riešením sexuálneho zneužívania žiaka.

Otázka: Poznáte nejaké oficiálne programy na riešenie tejto problematiky, realizujete ich na školách, kto sa im venuje?

O konkrétnych oficiálnych programoch sa z výsledkov prieskumu nedozvedáme čo naznačuje ich nedostatok alebo neznalosť. Veľká časť respondentov na túto otázku odpovedala záporne. Zvyšná časť respondentov uvádza tieto alternatívy:

- výchova k manželstvu a rodičovstvu,

- koordinátor prevencie na škole,

- aktivity na danú tému,

- besedy s psychológom, políciou,

- rozhovor s výchovným poradcom,

- sexuálna výchova,

- preventívne aktivity realizované psychológom,

Otázka: Kto podľa vašich zistení zneužíval žiaka /žiačku:

Tab. 6 Páchateľ – zneužívateľ

V tejto otázke sa dozvedáme, že okrem aj v iných výskumoch uvádzaní páchatelia, ktorými sú najbližšia rodina, zneužívatelia bývajú často aj starší žiaci. Je ale predpoklad, že sa veľmi dobre poznajú pretože pochádzajú z rovnakej komunity (osady). Preto je v tomto prípade nutné zdôrazniť potrebu informovanosti žiakov vo forme prevencie pred sexuálnym zneužívaním na školách.

 

V závere dotazníka sme respondentov oslovili aby aj sami, na základe svojich skúseností sa snažili navrhnúť riešenie.

Otázka: Pokúste sa navrhnúť riešenie danej problematiky

Naši respondenti nám navrhli tieto riešenia:

- osveta na školách, učitelia by mali absolvovať školenia, ktoré by im napovedali, akým smerom sa uberať, ako riešiť daný problém,

- rozhovor so žiakmi, odpovedať otvorene na otázky, ktoré kladú žiaci v období dospievania,

- zdôrazňovať hodnotu rodiny, rozdielnych spôsobov prežívania u dievčat a u chlapcov a povzbudzovať ich k príprave na úlohu otca a matky, predstaviť im trvalý manželský vzťah ako normálny a zdravý spôsob života,

- organizovanie besied na školách za účasti psychológa,

- zahrnúť sexuálnu výchovu do vzdelávacieho systému ako samostatný predmet,

- častejšie kontroly zo strany sociálnych úradov v prípadoch podozrenia na sexuálne zneužívanie,

- realizovať na školách schránky dôvery.

 

Najväčší problém vidia naši respondenti v tom, že si žiaci často ani neuvedomujú, že ide o sexuálne zneužívanie, že je to niečo nesprávne, čo by sa nemalo robiť. Mnohí žiaci sa s tým často stretávajú doma, takže to berú ako normálnu vec. Je tak nevyhnutné zmeniť ich pohľad, či postoj voči pohlavnému styku v mladom veku.

 

Závery a odporúčania pre špeciálnopedagogickú prax

Zistili sme, že v Prešovskom a Košickom kraji sa učitelia stretávajú so sexuálnym zneužívaním žiakov v pomerne často. Takmer polovica opýtaných učiteľov vo svojej praxi riešila problematiku sexuálneho zneužívania žiaka. Zároveň sme sa v prieskume dozvedeli, že takmer všetci učitelia majú snahu a záujem riešiť danú problematiku. Taktiež väčšina respondentov sa snaží robiť prevenciu pred sexuálnym zneužívaním žiakov špeciálnych základných škôl minimálne formou rozhovorov. Mnohí učitelia si uvedomujú potrebu prevencie a šírenie osvety na školách, no napriek tomu, informovanosť učiteľov o prístupných možnostiach prevencie v danej problematike a ich realizácie je dosť slabá. Na zefektívnenie informovanosti žiakov v rámci prevencie učitelia navrhujú hlavne sexuálnu výchovu, resp. výchovu k manželstvu a rodičovstvu.

Riešenie nachádzame hlavne v oblasti prevencie a informovanosti žiakov, ktoré sú z nášho pohľadu najúčinnejšou ochranou pred sexuálnym zneužívaním. Taktiež navrhujeme viac školení pre pedagógov, ktoré by boli zamerané na možnosti osvety, prevencie a adekvátne tak mohli ďalej túto problematiku riešiť. Ďalšiu možnosť ochrany vidíme v realizovaní prevenčných výcvikov formou interaktívnych a sociálnych hier na školách. Informované dieťa dokáže rozoznať zámery útočníka a v prípade, že absolvovalo efektívny výcvik, dokáže na sexuálny útok primerane reagovať. Zároveň je dôležité zamerať sa v rámci prevencie na zlepšenie ich vedomostí a sociálnych zručností potrebných na odolávanie sexuálnemu nátlaku a zneužívaniu a na ochranu pred rizikami neplánovaného tehotenstva, sexuálne prenosných chorôb.

Dôležitá je výchova k sebaúcte cez poznanie, že o svojom tele má každý právo rozhodovať sám, že rozoznávanie pocitov a dotykov je veľmi dôležité, že máme právo povedať NIE!

Ochrániť deti pred sexuálnym zneužívaním možno zodpovedným prístupom k tomuto problému a najmä vnímavosťou všetkých zainteresovaných osôb, vrátane pedagógov.

Najväčší problém vidia učitelia hlavne v tom, že žiaci sexuálne zneužívanie nechápu ako niečo nesprávne, nemorálne a protizákonné. Vzhľadom na fakt odlišnosti kultúr (rómska verzus nerómska) je ťažké (ale nie nemožné) túto skutočnosť meniť. Čo môže byť v našom ponímaní zlé a nesprávne, môže byť u nich práve naopak normálne a bežné, niečo s čím sa bežne stretávajú. Ďalšou skutočnosťou zostáva fakt, čo potvrdzujú aj iní odborníci, že jedinec, ktorý bol zneužívaný ako obeť sa môže stať zneužívateľom – páchateľom. Vychádza to zo skutočnosti, že sa psychicky s danou situáciou nedokázal vysporiadať, prípadne mu nebola poskytnutá dostatočná odborná pomoc.

Je zrejmé, že nemôžeme ovplyvniť kultúru rómskeho etnika, ale pokúsme sa formou osvety a prevencie danej problematiky medzi žiakmi na školách eliminovať tento problém, aby nemuseli „deti“ riešiť problémy, ktoré prináležia dospelým.

 

Zoznam bibliografických odkazov:

ČAPUTOVÁ, Z. a kol. 2000. Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí. Bratislava : Jaspis, 2000. 72 s. ISBN 8-85576-26-0.

DELANEYOVÁ, S., COTTERILL, C. 2002. Psychosociálna rehabilitácia detí vystavených komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu. Praha : Friedrich Ebert Stiftung, 2002. 221 s.

FINKELHOR, D. 1986. Sourcebook on Child Sexual Abuse. London : Sage Publications, 1986. 280 p. ISBN 978-80-8039-274-90. In ČÍRTKOVÁ, L. –VITOUŠOVÁ, P. a kol. 2007. Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, příručka pro pomáhajíci profese, Praha : Grada Publishing, a. s., 2007. 192 s. ISBN 978-80-247-2014-2.

FINKELHOR, D. 1984. Child sexual abuse. New theory and research. New York : The Free Press, 1984. In DELANEYOVÁ, S. – COTTERIL, C. 2002. Psychosociálna rehabilitácia deti vystavených komerčnému sexuálnemu vykorisťovaniu. Praha : Friedrich Ebert Stiftung, 2002. 221 s.

HERRATH, F. Was behindert Sexualität. In .: MARKOVÁ, D., MANDZÁKOVÁ, S. Postihnutá sexualitaalebo ľudské sexuálne príbehy? O sexualite a sexuálnej výchove osôb s mentálnym postihnutím. Nitra :Garmond, 2011 s. 62. [online] . [cit. 2014.12.30] Dostupné na internete:

KOVÁŘ, P. a kol., 2008. Sexuální agrese. Praha : MAXDORF, s. r. o., 2008. 292 s. ISBN 978-80-7345-161-5.

MALÁ, E., RABOCH, J., SOVÁK, Z. 1995. Sexuálně zneužívané děti. Praha : Psychiatrické centrum, 1995. 144 s. ISBN 80-85121-99-9.

MANDZÁKOVÁ, S. 2011. Kvalita sexuálneho a partnerského života osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Prešov: PF PU, 2011. 291 s. ISBN 978-80-555-0455-1.

MARKOVÁ, D., MANDZÁKOVÁ, S. 2011. Postihnutá sexualita alebo ľudské sexuálne príbehy?O sexualitea sexuálnej výchove osôb s mentálnym postihnutím. Nitra : Garmond, 2011. s. 19. [online] . [cit. 2014.12.30]Dostupné na internete:

MANDZÁKOVÁ, S. 2013. Sexuální a partnerský život osob s menálním postižením. Praha: Portál, 2013, 184 s. ISBN 978-80-262-0502-9.

MANDZÁKOVÁ, S. – ZEĞOVÁ, V. 2010. Determinanty prejavov sexuality klientov s ťažším mentálnym postihnutím v domovoch sociálnych služieb. InKvalita života osôb s mentálnym postihnutím v domovoch sociálnych služieb. Prešov : Prešovská univerzita Prešov, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky, 2010. 17-32 s. ISBN 978-80-555-0260-1.

MILFAITH, R. 2008. Komerční sexualizované násilí na dětech. Praha : Portál, 2008. 210 s. ISBN 978-80-7367-320-8.

PÖTHE, P. – MATZNEROVÁ, I. – VELIMÍNSKÝ, M. 2002. Sexuální zneuţívaní dětí se

zdravotním postiţením. Praha : Sdruţení zdravotné postiţených, 2002. In MANDZÁKOVÁ, S. 2008.Výchova k manželstvu a rodičovstvu a sexuálna výchova osôb s mentálnym postihnutím. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2008. 110 s. ISBN 978-80-8068-864-7.

SAKAŘ, P., WEISS, P. 2009. Následky závažného sexuálního zneužití v dětství. In Psychológiaa patopsychológia dieťaťa. ISSN 0555-5574, 2009, EV 3493/09, 2 roč.

44, č. 3, s. 269-278.

SEJČOVÁ, Ľ. 2010. Dieťa ako obeť násilia. Bratislava : Album, 2010. 210 s. ISBN 978-80-969908-3-2.

SOBSEY, D. 1994. Violence and abuse in the lives of people with disabilities: The end of silent acceptance? Baltimore : Paul H. Brookes Publishing Co, 1994. In MANDZÁKOVÁ, S. 2010.Sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie osôb s ťažším mentálnym postihnutím. Prešov : Prešovská univerzita Prešov, Pedagogická fakulta, Katedra špeciálnej pedagogiky, 2010. s. 82-89. ISBN 978-80-555-0260-1.

VÁGNEROVÁ, M. 2008. Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha : Portál, 2008. 872 s. ISBN 978-80-7367 414-4.

WIRTZ, U. 2005.Vražda duše. Praha : Portál, 2005. 216 s. ISBN 80-7178-975-5.

 

Kontaktné údaje:

doc. PaedDr. Ladislav Horňák, PhD.

Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Katedra špeciálnej pedagogiky

Ul. 17. novembra 15

080 01 Prešov

SLOVAKIA

e-mail: ladislav.hornak@pf.unipo.sk