Inštitucionálna sexuálna výchova osôb s mentálnym postihnutím na Slovensku

Stanislava Lištiak Mandzáková, Dagmar Marková

 Úvod[1]

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (1975) je sexualita neoddeliteľnou súčasťou osobnosti každého, je základnou potrebou a aspektom ľudského bytia, ktorý nemožno oddeliť od ostatných aspektov života. Všetky osoby s postihnutím sú osobnosti, sexualita je teda ich súčasťou bez ohľadu na to, či sa rozhodnú byť sexuálne aktívni. Taktiež SIECUS (Sexuality Information and Education Council of the United States) konštatuje, že sexualita je základnou súčasťou ľudského bytia, je hodna dôstojnosti a rešpektu a podporuje právo všetkých ľudí mať presné informácie, komplexné vzdelávanie o sexualite vrátane dostupnosti poskytovania sexuálnych zdravotných služieb (AAIDD, 2012).

Vzhľadom k situácii na Slovensku, ktorú analyzujeme v tomto príspevku, považujeme za opodstatnené, aby sa táto téma riešila aj v kontexte škôl a zariadení pre osoby s mentálnym postihnutím. Sexuálna výchova v týchto školách a zariadeniach absentuje. Jej implementácia si preto vyžaduje podrobnú a fundovanú analýzu stavu poznania v problematike a dlhodobý celoslovenský výskum mapujúci stav v oblasti sexuality osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia a stav realizácie sexuálnej výchovy v školách a zariadeniach pre tieto osoby. Dlhodobý a komplexný výskum sexuality a sexuálnej výchovy, ktorý realizujeme na Slovensku, sme preto adresovali do špeciálnych základných škôl (všetky vzdelávacie varianty, t. j. všetky stupne mentálneho postihnutia), odborných učilíšť (určených predovšetkým pre osoby s ľahkým mentálnym postihnutím) a domovov sociálnych služieb. Vo výskumnom pláne sme zamerali na získanie poznatkov o behaviorálnych a postojových aspektoch sexuality a partnerských vzťahov osôb s mentálnym postihnutím v školách a zariadeniach pre tieto osoby na úrovni empirických faktov, ďalej na získanie v tejto dimenzii chýbajúcich poznatkov a identifikovanie preventívnych zdrojov a rezerv z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň škôl a zariadení pre osoby s mentálnym postihnutím, vrátane analýzy súčasného stavu realizácie inštitucionálnej sexuálnej výchovy u tejto cieľovej skupiny. Podkladom ku kvalitatívnej analýze získaných údajov sú pre nás mikroanalýzy vyučovacích hodín sexuálnej výchovy.

V nasledujúcom texte predkladáme stručnú analýzu a hodnotenie základných vzdelávacích dokumentov k sexuálnej výchove na Slovensku a parciálne výsledky výskumu sexuálnej výchovy v špeciálnych základných školách na Slovensku.

Sexuálna socializácia v škole

Teórie sexuálnej socializácie sa zaoberajú osvojovaním si sexuálnych rolí v detstve a to predovšetkým počas primárnej socializácie, ktorá sa odohráva v kruhu rodiny. Na primárnu socializáciu a jej „výsledky“ (osvojené základné návyky, postoje, schopnosti, emočné väzby) nadväzuje socializácia sekundárna, ktorá má inštitucionalizovaný charakter v podobe vzdelávacieho systému. Rodinná socializácia však neprestáva pôsobiť po nástupe dieťaťa do školy, a tak vzniká možnosť konfliktu týchto dvoch svetov, pokiaľ ich pôsobenie nie je v súlade (Havlík, Koťa 2002; Smetáčková, Václavíková Helšusová, 2006).

Na rozdiel od primárnej socializácie, ktorá sa nemôže uskutočniť bez emocionálnej identifikácie dieťaťa s významnými druhými, sekundárna socializácia vyžaduje len určitú mieru identifikácie tvoriacej bežnú súčasť medziľudskej komunikácie: „je nutné mať rád svoju matku, ale nie svojho učiteľa“ (Berger, Luckmann 1999, s. 139). S touto rozdielnou mierou emocionality súvisí aj formálnosť a anonymita role učiteľa predstavujúceho inštitucionálneho funkcionára s formálnym poverením sprostredkovávať vedenie spoločnosti – záleží na tom, či je učiteľ lepší alebo horší, jeho rola je však oddeliteľná od konkrétneho, nahraditeľného vykonávateľa. Podobne je typizovaná rola žiactva (pre všetkých platia rovnaké pravidlá), hoci prístup vyučujúcich ku konkrétnym žiakom sa môže líšiť v závislosti na ich rodovej príslušnosti alebo sociokultúrnom zázemí. Učiteľstvo nie je nikdy neosobné a učitelia sa často zaraďujú do okruhu významných druhých, od vzťahu učiteľ – žiak sa však očakáva určitý odstup porušovaný len vo výnimočných krízových situáciách (Berger, Luckmann 1999; Havlík, Koťa 2002; Smetáčková, Václavíková Helušosová, 2006).

Podľa Helusa (2007) má spoločnosťou riadená socializácia prebiehajúca v škole štyri základné komponenty:

  • učivo stanovujúce jej obsah,
  • ciele stanovujúce jej spoločenský účel,
  • metódy stanovujúce postupy vedúce k dosiahnutiu týchto cieľov
  • hodnotenie stanovujúce jej dosahovanú kvalitu.

V ďalšom texte analyzujeme niektoré z nich v kontexte nami riešenej témy.

Obsahové limity sexuálnej výchovy v špeciálnych základných školách

Na Slovensku sme v súčasnosti svedkami široko ponímanej (po obsahovej stránke[2]) sexuálnej výchovy, ale napriek zdanlivo pozitívnemu a optimistickému hodnoteniu, je jej realizácia (od 1.9.2008) v rámci tzv. dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl. Ten je reprezentovaný hierarchicky nadradeným štátnym vzdelávacím programom, záväzným a východiskovým dokumentom pre následnú tvorbu školských vzdelávacích programov[3].

Učiteľov a učiteľky, ktorí/é by hľadali v Štátnom vzdelávacom programe návod na realizáciu sexuálnej výchovy, upozorňujeme, že sa v ňom nič takéto nájsť nedá. Celý projekt obsahu sexuálnej výchovy je ponímaný skôr ako odporučenie, ktoré učiteľ na základe princípov sexuálnej výchovy aplikuje v praxi. Školy si majú možnosť priestor pre sexuálnu výchovu vytvoriť vo svojom školskom vzdelávacom programe v rámci voliteľných hodín. Tu je priestor pre vytvorenie sexuálnej výchovy ako samostatného predmetu s pôvodným názvom.

Rovňanová (In: Lukšík, Glosová, Rovňanová, 2012) uvádza tieto súčasné možnosti škôl v realizácii sexuálnej výchovy/výchovy k manželstvu a rodičovstvu:

  • Záujmový krúžok v rámci záujmového vzdelávania cez vzdelávacie poukazy.
  • Samostatný predmet v rámci učebného plánu v školskom vzdelávacom programe s minimálnou dotáciou 0,5 hodín/týždeň = 16 vyučovacích hodín ročne v rámci disponibilných voľných hodín zo štátneho vzdelávacieho programu, ak uvedená problematika patrí medzi priority výchovno-vzdelávacej stratégie školy.
  • Ako súčasť triednických hodín.
  • V rámci etickej/náboženskej výchovy.
  • V rámci prierezových tém podľa potrieb a možností školy.
  • V rámci činnosti odborných zamestnancov školy (psychoetické výcviky, kurzy atď.).
  • V spolupráci so širšou odbornou komunitou (z oblasti zdravotníctva, práva, psychológie, sociálnej práce, aktivity mimovládnych organizácií a pod.).

Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu zaviedla povinnosť menovať koordinátora/koordinátorku výchovy k manželstvu a rodičovstvu[4]na každej škole. Absentuje však ich odborno-metodická príprava v adekvátnom vzdelávacom programe. Je len na konkrétnej škole, jej vedení, žiakoch/žiačkach, ich rodičoch a učiteľoch/učiteľkách, odborných zamestnancoch/zamestnankyniach a cieľoch vychádzajúcich zo štátneho a školského vzdelávacieho obsahu, rámec ktorého vymedzujú otázky (aj vo vzťahu k výchove k manželstvu a rodičovstvu), aký bude obsah, cieľové skupiny, zmysel, hodnoty, ciele, stratégie a metódy, vek a dĺžka vzdelávania, organizácia, legislatívny rámec, riadenie aj v oblasti sexuálnej výchovy.

Podľa Täubnera (2003) je obsah sexuálnej výchovy v školách obvykle konštruovaný na základe týchto podmienok:

  1. Aktuálna spoločenská potreba, ktorá je podmienená objavom alebo rastom rôznych negatívnych javov (napríklad nárast sexuálne prenosných chorôb, objav nových nebezpečných ochorení – AIDS).
  2. Vplyvy krajín, ktoré modulujú predstavy spoločenského vývoja ostatných krajín a tým aj predstavy o výchove občanov/občianok.
  3. Tradícia a kultúra spoločnosti, politika a ideológia štátu.
  4. Aktuálne spoločenské normy, zákony a pravidlá života v spoločnosti z hľadiska súčasného i budúceho.
  5. Rozvoj vedeckého poznania predovšetkým v (špeciálnej) pedagogike, psychológii a biológii človeka, medicíne, sexuológii a ďalších príbuzných vedách.
  6. Opozičné  postoje, ktoré vyplývajú predovšetkým z rôznych svetonázorových postojov ostatných sociálnych skupín.

Sexuálna výchova spracovaná do niekoľkých vyučovacích predmetov (prírodoveda, biológia človeka, občianska výchova a podobne) alebo zahrnutá do výchov (rozumová, zmyslová, pracovná, výtvarná a podobne) v školách pre žiakov a žiačky s mentálnym postihnutím a posilňovaná formou skupinových preventívnych programov i cieleným výchovným pôsobením v rodinách, predstavuje súbor najmä týchto schopností a zručností (Novosad, 2002):

  • Byť schopný/á orientácie v spoločnosti, rozumieť zákonom a normám sociálneho správania, vedieť kam sa môžem obrátiť so žiadosťou o podporu v nepriaznivej situácii a vedieť sa na profilovaní a realizácii adekvátnej pomoci spolupodieľať.
  • Byť schopný/á efektívneho medziľudského kontaktu a komunikácie, ovládať techniky pokiaľ možno jednoznačného dorozumievania, vedieť povedať „nie“ a vedieť, ako sa brániť manipulácii, zastrašovaniu, zneužívaniu a podobne.
  • Získať a rozvíjať také sociálne zručnosti, ktoré pomôžu predchádzať a rozoznávať rizikové situácie vo vzťahu k sexuálnemu obťažovaniu a napadnutiu. Vedieť, čo je v medziľudskom kontakte bežné, čo ma neponižuje, čo je mi príjemné, a naopak, čo mi príjemné nie je, čo si nemusím nechať páčiť a ako sa tomu efektívne brániť, a taktiež vedieť prejavovať svoju pozornosť o druhého primerane akceptovateľným spôsobom, vedieť, že každý má právo odmietnuť.
  • Uvedomovať si, že nie každý človek, ktorý o mňa prejavuje záujem, koná s dobrým úmyslom. Vedieť rozoznávať fakticky i potenciálne nebezpečných jedincov.
  • Poznať zásady bezpečného sexuálneho správania a hygieny, vedieť pomenovať relevantné telesné partie, popísať, čo sa s nimi deje (a popísať, čo sa s nimi stalo, keď ma niekto sexuálne obťažoval alebo napadol). Poznať nebezpečenstvo pohlavne prenosných chorôb a vedieť o možnostiach i použití antikoncepcie.
  • Byť si vedomý/á svojich občianskych práv i povinností, vedieť sa primerane presadiť a kooperovať s druhými ľuďmi, byť si vedomý svojej ľudskej hodnoty.

Všetky uvedené schopnosti a zručnosti by mali prispieť k bežnému samostatnému životu (vrátane bývania alebo asistovaného bývania) a čo možno k najplnohodnotnejšiemu životu osôb s mentálnym postihnutím v spoločnosti a teda i k obojstranne pozitívnemu nadväzovaniu partnerských i sexuálnych vzťahov.

Sexuálna výchova v ISCED 1 – primárne vzdelávanie

Učivo  sexuálnej výchovy je vytvárané na základe spoločenskej skúsenosti a obsahuje nielen spoločenské vedenie, ale aj spoločensky zdieľané hodnoty a normy (je sociálnym konštruktom). Vyjadrujú ho dokumenty ako sú osnovy, vzdelávacie programy a plány a učebnice, ktoré predstavujú formálne kurikulum.

V slovenskom školskom systéme je na základných i stredných školách vzťahový rámec sexuálnej výchovy zahrnutý v predmetoch biológia, etická výchova, náboženská výchova, občianska výchova a v prierezovej téme osobnostný a sociálny rozvoj a najmä v rámci „inovovaných“ učebných osnov Výchovy k manželstvu a rodičovstvu schválených v roku 2010 (Výchova k manželstvu a rodičovstvu – učebné osnovy, 2010).

Na špeciálnych základných školách sa sexuálna výchova vyučuje v rámci predmetov – etickej výchovy, biológie, občianskej výchovy a v rámci iných predmetov formou tzv. skrytých osnov ako aj v mimovyučovacích výchovno-vzdelávacích aktivitách triedneho učiteľa. Samozrejme, najväčší priestor je na triednických hodinách a najmä na etickej výchove. Tá je však opäť nepovinná a žiaci/žiačky (no častejšie ich rodičia) si vyberajú medzi ňou a náboženstvom. Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etickú výchovu ani jeden žiak/žiačka a namiesto vedeckých informácií o sexualite počúvajú, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interrupcia rovná sa vražda. Podľa Prevendárovej (1994) je potrebné vytýčiť si, aké sú základné atribúty sexuálnej výchovy pri jej vyučovaní, aby bolo vyučovanie tejto oblasti efektívne v budúcom živote osôb s mentálnym postihnutím.

Obsah výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa vo Vzdelávacom programe pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ISCED 1 – primárne vzdelávanie, 2009) prezentuje vo vyučovaní viacerých učebných predmetov, avšak kľúčové postavenie má spoločenskovedné učivo vecného učenia – tematický celok Domov a jeho okolie v 1. ročníku špeciálnej základnej školy, Rodina a spoločnosť v 2. ročníku a Domov a rodina v 3. ročníku a učivo vlastivedy – tematický celok Rodina v 4. ročníku, Život v rodine v 5. ročníku a Živá príroda v 6. ročníku. Ťažisko vyučovania výchovy k manželstvu a rodičovstvu je najmä v predmetoch etická výchova a náboženská výchova. Učiteľ/učiteľka etickej výchovy dôsledne realizuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu v súlade s učebnými osnovami etickej výchovy (Učebné osnovy etickej výchovy pre 5. až 9. ročník základnej školy, 1997). Biologický aspekt výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa realizuje v predmete biológia a spoločensko-občiansky aspekt v predmete občianska výchova.

Výchova k manželstvu a rodičovstvu je ucelený systém výchovy a vzdelávania žiakov, preto sa dá pri relevantných témach aplikovať aj v ostatných učebných predmetoch. Vhodným začlenením a kreativitou učiteľa/učiteľky sa s výchovou k manželstvu a rodičovstvu žiaci a žiačky oboznamujú aj na hodinách slovenského jazyka – v literárnej výchove a pri telesnej výchove.

Žiaci a žiačky sa môžu venovať výchove k manželstvu a rodičovstvu aj na hodinách voliteľného predmetu náboženskej výchovy. Nie je tu presne vymedzené, v akom rozsahu by sa mal katechét/katechétka, resp. pedagóg/pedagogička venovať tejto problematike. Katolícke a katechetické pedagogické centrum, n. o. navrhlo metodické odporúčanie pre včlenenie nadpredmetových vzťahov v základných školách, kde zaradilo aj výchovu k manželstvu a rodičovstvu od 1. ročníka. Obsahuje témy ako ľudská dôstojnosť, túžby a plány, úcta k pohlaviu, sex a láska, budovanie vzťahov a iné. Domnievame sa, že by to mohlo byť akousi pomocou aj pre katechétov/katechétky v špeciálnych základných školách.

Témy, ktoré môžu objektívne spadať do oblasti sexuálnej výchovy sú obsiahnuté v rámci prezentovaných predmetov. Priama zmienka o sexuálnych témach sa však vyskytuje len ojedinele. Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu však ide zväčša o osobné domnienky a potreby, čo do predmetu zaradiť priamo a na čom spolupracovať s učiteľmi/učiteľkami iných predmetov. Témy potvrdzujú konštatovanie z učebných osnov (Výchova k manželstvu a rodičovstvu – učebné osnovy, 2010), že najmä vo vyšších ročníkoch špeciálnych základných škôl hlavnú úlohu preberajú predovšetkým učitelia/učiteľky biológie, občianskej výchovy a etickej výchovy, resp. triedny/a učiteľ/učiteľka.

Pri celkovom posúdení je pre žiakov a žiačky s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia možné tematické celky viažuce sa k sexuálnej tematike zhrnúť do niekoľkých skupín:

  • Domov a jeho okolie
  • Rodina
  • Živá príroda
  • Rozmnožovanie
  • Zdravie a jeho prevencia
  • Charakterové a mravné hodnoty človeka.

Sexuálna výchova u žiakov a žiačok so stredným stupňom mentálneho postihnutia je obsiahnutá v tematických celkoch:

  • Domov a rodina
  • Rodina a obec
  • Zdravie a choroba
  • Prosociálne správanie – spolupráca, priateľstvo
  • Etické aspekty vzťahu k vlastnej rodine
  • Etické aspekty integrovania sexuálnej zrelosti do kontextu osobnosti
  • Etické aspekty manželstva, rodinného a sexuálneho života
  • Konzumný a nezodpovedný sex
  • Etika sexuálneho života.

Sexuálna výchova u žiakov a žiačok s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia je obsiahnutá iba sporadicky a to na vecnom učení v tematickom celku Základná orientácia – rozlišovanie ľudí podľa pohlavia, veku a pod.

Rovňanová (In: Lukšík, Glosová, Rovňanová, 2012) konštatuje, že v súčasných učebných osnovách oficiálne schválených pre predmet s názvom výchova k manželstvu a rodičovstvu sú ošetrené len okrajovo alebo chýbajú témy sexuálnej orientácie, rodových stereotypov, sexuálnych a reprodukčných práv, prevencie sexuálneho násilia či odstraňovania diskriminácie vrátane HIV pozitívnych ľudí.

Ciele výchovy k manželstvu a rodičovstvu špecifikuje dokument Učebné osnovy – Výchova k manželstvu rodičovstvu (2010). Učebné osnovy definujú ciele a témy osobitne pre primárne vzdelávanie – ISCED 1, nižšie sekundárne vzdelávanie – ISCED 2 a vyššie sekundárne vzdelávanie – ISCED 3. Učebné osnovy jednoznačne postulujú informačný aj výchovný cieľ tohto predmetu; učiteľ by mal nielen odovzdávať poznatky, ale aj formovať postoje a pomáhať utvárať „žiaduci hodnotový systém“ (s. 11) – žiaducu hodnotovú orientáciu však osnovy bližšie nepopisujú, naznačujú ju len implicitne (Masaryk, 2004).

Je pravda, že nie na všetkých školách sexuálnu výchovu akceptovali, nie na všetkých školách ju robia kvalitne. V tomto smere je ešte veľa čo doháňať priebežným vzdelávaním učiteľov všetkých so sexuálnou výchovou súvisiacich predmetov, vzdelávaním a výchovou žiakov a informovaním rodičov. Najmä rodičia sú málo informovaní o cieľoch a princípoch tejto zložky výchovy, napriek tomu, že z Koncepcie výchovy k manželstvu a rodičovstvu vyplýva riaditeľom škôl komunikovať a spolupracovať s rodičmi v tejto oblasti osobnostnej formácie detí a mladých ľudí.

Podľa Janiša (2013) prezentovaný súčasný stav vypovedá o tom, že postupne dôjde k potlačovaniu sexuálnej výchovy v prostredí školy. Autor predpokladá, že na informovanosti a realizácii sa budú podieľať výraznejšou mierou ďalšie subjekty výchovy, ako napr. masmédia, internetové zdroje, poradenstvo a individuálne nosiče.

Výskum obsahových a formálnych aspektov sexuálnej výchovy žiakov s mentálnym postihnutím

V roku 2014 sme realizovali výskum, ktorý bol zameraný na postojové a behaviorálne atribúty sexuality osôb s mentálnym postihnutím a ich sociokultúrne a etické kontexty. Tiež sme mapovalivybrané aspekty kvality života osôb s mentálnym postihnutím v oblasti sexuality, partnerských vzťahov, reprodukcie a realizácie sexuálnej výchovy. Zisťovali sme aj morálne konštrukcie sexuality a postoje k sexualite u učiteľov a učiteliek na špeciálnych základných školách, v ktorom bolo zahrnuté ich posudzovanie sexuality u osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Vo výskume boli celkovo využité kvalitatívne aj kvantitatívne metódy. V tomto príspevku sa zameriavame len na stručnú analýzu pomocou deskriptívnej štatistiky tých položiek z dotazníka, ktoré sa týkali vybraných aspektov sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím, konkrétne obsahu (tém) a foriem sexuálnej výchovy a posudzovania jej dôležitosti v kontexte ostatných zložiek výchovy z pohľadu učiteľov špeciálnych základných škôl.

 

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorili učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl (n= 322). Výskumný súbor nebol reprezentatívny. Z hľadiska pohlavia vo výskumnom súbore prevládali ženy – 82 %, zastúpenie mužov bolo 18 %. Priemerný vek u učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl bol 43,6 rokov a najčastejšie uvádzaný vek bol  40 rokov. Učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl boli inštruovaní/é, aby v dotazníku posudzovali dané položky so zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia žiakov a žiačok, ktorých vyučujú. U 64 % sú to žiaci/žiačky s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, u 23 % žiaci/žiačky so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia a 13 % vyučuje žiakov/žiačky s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia.

 

Výskumné zistenia o obsahových a formálnych aspektoch sexuálnej výchovy žiakov s mentálnym postihnutím

 

Hodnotenie dôležitosti sexuálnej výchovy

Vo výskume sme sa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl pýtali na dôležitosť sexuálnej výchovy. Na päťstupňovej škále, kde 1 = veľmi dôležitá a 5 = vôbec nie je dôležitá,  mali opýtaní/é učitelia a učiteľky posúdiť, nakoľko sexuálnu výchovu považujú za dôležitú pre osoby s mentálnym postihnutím v kontexte ostatných zložiek výchovy.

Z tabuľky 1 môžeme vidieť, že najčastejšie uvádzanou odpoveďou bola odpoveď, že sexuálna výchova je pre osoby s mentálnym postihnutím „dôležitá“. Tiež priemer 1,9 naznačuje, že učitelia a učiteľky zo špeciálnych základných škôl považujú sexuálnu výchovu pre osoby s mentálnym postihnutím za pomerne dôležitú.

 

Tabuľka 1 Popisná štatistika – dôležitosť sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím podľa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl

 Formy sexuálnej výchovy

Akou formou a ako často je sexuálna výchova pre osoby s mentálnym postihnutím realizovaná? Uvedené sme zisťovali v ďalšej otázke v dotazníku, pričom sme sa pýtali, aká je forma realizácie sexuálnej výchovy na príslušnej špeciálnej základnej škole, kde pôsobia opýtaní/é učitelia a učiteľky a ako často danú formu sexuálnej výchovy uskutočňujú. Na sedemstupňovej škále (od 1 = niekoľkokrát za deň až po 7 = nikdy) mali opýtaní/é učitelia a učiteľky vyznačiť – pri danej forme sexuálnej výchovy – ako často je na príslušnej špeciálnej základnej škole realizovaná.

Vzhľadom k odpovediam na sledovanú otázku sú výsledky deskriptívnej štatistiky, resp. niektoré štatistické ukazovatele uvedené v tabuľke 2. Najčastejšie pre jednotlivé realizované formy sexuálnej výchovy[5]pre osoby s mentálnym postihnutím opýtaní/é učitelia a učiteľky zvolili odpoveď 4 (= niekoľkokrát za rok) s výnimkou formy „prednášky, besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene chlapci a dievčatá“, kde bola najčastejšie zvolená odpoveď 5 (= raz za rok). Priemer naznačuje, že sexuálna výchova je najčastejšie realizovaná individuálnou formou (rozhovor so žiakom, žiačkou), kým prednášky alebo besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene pre chlapcov a dievčatá sú realizované najmenej často. Z uvedených výsledkov sa ukazuje, že sexuálna výchova je realizovaná pre osoby s mentálnym postihnutím bez ohľadu na jej formu najčastejšie minimálne niekoľkokrát za rok na sledovaných špeciálnych základných školách.

 

Tabuľka 2 Popisná štatistika – realizované formy sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách

 

Témy sexuálnej výchovy

Od učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl sme tiež zisťovali, aké témy by mali byť súčasťou sexuálnej výchovy pre žiakov a žiačky s mentálnym postihnutím a aké témy sú reálne súčasťou ich sexuálnej výchovy na príslušnej špeciálnej základnej škole. Svoje odpovede mali vyznačiť na päťstupňovej škále (od 1 = v čo najväčšej možnej miere až po 5 = vôbec).

Niektoré výsledky deskriptívnej štatistiky vzhľadom k odpovediam na prvú otázku, ktorá sa týkala toho, aké témy by mali byť podľa opýtaných učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl súčasťou sexuálnej výchovy žiakov a žiačok s mentálnym postihnutím, sú uvedené v tabuľke 3.A. Možno z nej vidieť, že skoro pri všetkých sledovaných oblastiach sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím najčastejšie opýtaní/é učitelia a učiteľky zvolili odpoveď 1 (= v čo najväčšej možnej miere) s výnimkou témy pornografia, kde bola najčastejšie zvolená odpoveď 3 (= menej obsiahlo) a pri štyroch ďalších témach (otázky informovaného súhlasu, sexuálna spokojnosť, masturbácia, sexuálna spokojnosť) bola najčastejšie zvolená odpoveď 2 (= obsiahlo). Uvedené výsledky naznačujú, že učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl nazerajú na sledované témy sexuálnej výchovy ako na dôležitú súčasť výchovy žiakov a žiačok s mentálnym postihnutím, čo je v súlade s predchádzajúcimi zisteniami, podľa ktorých sexuálnu výchovu považujú za dôležitú.

Na základe priemerov v tabuľke 3.B, ktoré vychádzali z odpovedí učiteľov a učiteliek zo špeciálnych základných škôl o témach, ktoré by mali byť súčasťou sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím, sme ilustratívne zostavili poradie od najviac preferovaných po najmenej preferované témy sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím i keď je zrejmé, že väčšinovo boli všetky témy sexuálnej výchovy považované za dôležité, resp. je im potrebné venovať dostatočný časový priestor.

Z tabuľky 3.B môžeme vidieť, že medzi najviac preferované témy sexuálnej výchovy podľa účastníkov a účastníčok výskumu patrili skôr biologické a medicínske oblasti sexuálnej výchovy (napr. puberta a dospievanie, starostlivosť o telo, intímna hygiena, polúcia, menštruácia, tehotenstvo, pohlavné choroby, antikoncepcia) a v prvej desiatke podľa poradia boli zastúpené aj témy partnerstva (vzťah muža a ženy, láska, budovanie partnerského vzťahu). Možno však vidieť, že v prvej desiatke prevládajú skôr prvoplánové[6]aspekty sexuálneho zdravia. Druhoplánové aspekty sexuálneho zdravia ako napr. rozvoj osobnosti, rodové stereotypy, partnerská realizácia, sexuálna spokojnosť a pod. sú v poradí na základe priemeru umiestnené neskôr – konkrétne témy sexuálnej výchovy ako napr. sexuálna orientácia (19. miesto), sexuálna spokojnosť (20. miesto), otázky informovaného súhlasu (23. miesto – predposledné miesto) atď.   

 

Tabuľka 3.A Popisná štatistika – preferencie tém sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím u učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl

Legenda:

Témy sexuálnej výchovy: 116 –psychosexuálny vývoj, 117 – otázky informovaného súhlasu, 118 – puberta a dospievanie, 119 – vzťah muža a ženy, láska, 120 – budovanie partnerského vzťahu, 121 – sexuálna spokojnosť, 122 – sexuálne práva, 123 – odolávanie sexuálnemu nátlaku, 124 – rozdiely medzi pohlaviami, 125 – pohlavné orgány, 126 – sexuálne zneužívanie, 127 – pohlavný styk, 128 – masturbácia, 129 – sexuálna orientácia, 130 – starostlivosť o telo, intímna hygiena, 131 – polúcia, menštruácia, 132 – pohlavné choroby, 133 – promiskuita, 134 – predčasný pohlavný život, 135 – antikoncepcia, 136 – tehotenstvo, 137 – plánované rodičovstvo, 138 – pornografia, 139 – prostitúcia, 140 – iné.

 

 

Tabuľka 3.B Poradie na základe priemeru – preferencie tém sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím u učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl

Preferencie tém sexuálnej výchovy

Poradie podľa priemeru

130 – starostlivosť o telo, intímna hygiena

1.      

119 – vzťah muža a ženy, láska

2.      

118 – puberta a dospievanie

3.      

120 – budovanie partnerského vzťahu

4.      

136 – tehotenstvo

5.      

131 – polúcia, menštruácia

6.      

132 – pohlavné choroby

7.      

135 – antikoncepcia

8.      

137 – plánované rodičovstvo

9.      

134 – predčasný pohlavný život

10.   

126 – sexuálne zneužívanie

11.   

123 – odolávanie sexuálnemu nátlaku

12.   

124 – rozdiely medzi pohlaviami

13.   

133 – promiskuita

14.   

116 –psychosexuálny vývoj

15.   

127 – pohlavný styk

16.   

125 – pohlavné orgány

17.   

122 – sexuálne práva

18.   

129 – sexuálna orientácia

19.   

121 – sexuálna spokojnosť

20.   

128 – masturbácia

21.   

139 – prostitúcia

22.   

117 – otázky informovaného súhlasu

23.   

138 – pornografia

24.   

 

 

V ďalšej otázke sme sa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl pýtali, aké témy sú reálne súčasťou sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím na školách, kde pôsobia.

Na základe výsledkov deskriptívnej štatistiky (tab. č. 4.A) vzhľadom k odpovediam na túto otázku možno vidieť väčšiu variabilitu v odpovediach účastníkov a účastníčok výskumu v porovnaní s odpoveďami na predchádzajúcu otázku. Vo všetkých sledovaných témach možno vidieť vyššie hodnoty priemeru a častejšie sa vyskytujúce odpovede 3 (= menej obsiahlo) a 4 (= okrajovo) z čoho možno usudzovať, že opýtaní/é učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl vyššie hodnotia dôležitosť jednotlivých tém sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím v porovnaní  s tým, aký priestor im je reálne na daných školách venovaný. Ukazuje sa, že sexuálna výchova je účastníkmi a účastníčkami výskumu  považovaná za dôležitú bez ohľadu na jednotlivé oblasti sexuálnej výchovy, ale reálne je jednotlivým témam venovaný rozličný priestor na špeciálnych základných školách.

Opäť sme podľa priemeru (tab. č. 4.B) ilustratívne zostavili poradie od najviac frekventovaných tém po najmenej preferované témy sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím.

Medzi témy sexuálnej výchovy, ktoré sú menej obsiahlo až okrajovo preberané na sledovaných špeciálnych základných školách patria napr. pornografia, prostitúcia, sexuálna spokojnosť, masturbácia, ale aj otázky informovaného súhlasu či sexuálne práva a i.

Naopak, medzi častejšie frekventované témy sexuálnej výchovy patria napr. starostlivosť o telo, intímna hygiena, puberta a dospievanie, vzťah muža a ženy, láska, budovanie partnerského vzťahu, tehotenstvo a i.

 

Tabuľka 4.A Popisná štatistika – témy realizovanej sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách

Legenda:

Témy sexuálnej výchovy: 141 –psychosexuálny vývoj, 142 – otázky informovaného súhlasu, 143 – puberta a dospievanie, 144 – vzťah muža a ženy, láska, 145– budovanie partnerského vzťahu, 146 – sexuálna spokojnosť, 147 – sexuálne práva, 148 – odolávanie sexuálnemu nátlaku, 149 – rozdiely medzi pohlaviami, 150 – pohlavné orgány, 151 – sexuálne zneužívanie, 152 – pohlavný styk, 153 – masturbácia, 154 – sexuálna orientácia, 155 – starostlivosť o telo, intímna hygiena, 156 – polúcia, menštruácia, 157 – pohlavné choroby, 158 – promiskuita, 159 – predčasný pohlavný život, 160 – antikoncepcia, 161 – tehotenstvo, 162 – plánované rodičovstvo, 163 – pornografia, 164 – prostitúcia, 165 – iné.

 

Tabuľka 4.B Poradie na základe priemeru – témy realizovanej sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách

Témy realizovanej sexuálnej výchovy

Poradie podľa priemeru

155 – starostlivosť o telo, intímna hygiena

1.      

143 – puberta a dospievanie

2.      

144 – vzťah muža a ženy, láska

3.      

145 – budovanie partnerského vzťahu

4.      

161 – tehotenstvo

5.      

160 – antikoncepcia

6.      

162 – plánované rodičovstvo

7.      

156 – polúcia, menštruácia

8.      

150 – pohlavné orgány

9.      

149 – rozdiely medzi pohlaviami

10.   

157 – pohlavné choroby

11.   

159 – predčasný pohlavný život

12.   

141 –psychosexuálny vývoj

13.   

151 – sexuálne zneužívanie

14.   

152 – pohlavný styk

15.   

154 – sexuálna orientácia

16.   

148 – odolávanie sexuálnemu nátlaku

17.   

158 – promiskuita

18.   

142 – otázky informovaného súhlasu

19.   

147 – sexuálne práva

20.   

153 – masturbácia

21.   

146 – sexuálna spokojnosť

22.   

164 – prostitúcia

23.   

163 – pornografia

24.   

 

 

Záver

Ľudia s mentálnym postihnutím majú rovnaké práva ako ostatní, aby získali presné informácie, komplexné vzdelávanie o sexualite a sexuálne zdravotné služby. Vzdelanie v otázkach sexuality môže podporiť osoby s mentálnym postihnutím tým, že im poskytne potrebné nástroje pre integráciu do ich komunít. Pre rozvoj sociálnych zručností osôb s mentálnym postihnutím, ktoré umožnia integráciu komunity do širšej spoločnosti, sú dôležití najmä učitelia. V danom kontexte upozorňujeme, že v súčasnej dobe neexistuje žiadna dokumentácia názorov učiteľov na sexualitu a riziká s ňou spojené u žiakov a žiačok  s rôznym stupňom mentálneho postihnutia na Slovensku. Aby bolo možné vyhovieť potrebám žiakov a žiačok s mentálnym postihnutím prostredníctvom komplexnej sexuálnej výchovy, musíme pochopiť povedomie učiteľov a učiteliek – čo si myslia o sexualite osôb s mentálnym postihnutím, jej rizikách, sexuálnom vzdelávaní, ako aj zručnosti samotných učiteľov a učiteliek diskutovať o témach sexuality so žiakmi a žiačkami s mentálnym postihnutím v im dostupných formátoch. Tieto faktory by mohli ovplyvniť poskytovanie sexuálneho vzdelávania žiakom a žiačkam s mentálnym postihnutím v špeciálnych základných školách.

V príspevku prezentované parciálne výsledky výskumu vybraných otázok realizácie sexuálnej výchovy u žiakov s rôznym stupňom mentálneho postihnutia na špeciálnych základných školách naznačujú, že učitelia a učiteľky považujú sexuálnu výchovu za dôležitú pre osoby s mentálnym postihnutím. Vo vzťahu k témam sexuálnej výchovy sa ukazuje, že opýtaní/é učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl vyššie hodnotia dôležitosť jednotlivých tém sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím v porovnaní s tým, aký priestor im je reálne v praxi venovaný.

Vzhľadom k forme sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím a častosti jej realizácie sme zistili, že je realizovaná najčastejšie minimálne niekoľkokrát za rok na sledovaných špeciálnych základných školách a to pre všetky sledované formy s výnimkou prednášok alebo besied s odborníkmi/odborníčkami oddelene pre chlapcov a dievčatá (kde bola najčastejšie zvolená odpoveď, že sa uskutočňuje  raz za rok).

Predložené parciálne výsledky výskumu sexuálnej výchovy osôb s mentálnym postihnutím naznačujú jej dôležitosť z pohľadu učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl. Môžeme to vnímať ako pozitívny trend odkrývania témy sexuality sa Slovensku, na druhej strane – ako ukazuje analýza teoretických dokumentov vzťahujúcich sa k sexuálnej výchove osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia – v tejto oblasti je ešte stále veľa medzier (viac pozri aj Mandzáková, 2011; Lištiak Mandzáková, 2013; Marková, Mandzáková, 2011; Štěrbová, 2004, 2006, 2007, 2009 a i.).

 

 

Zoznam literatúry

AAIDD, 2012. Sexuality and Intellectual Disability: Article from the American Association on Intellectual and Developmental Disabilities (AAIDD) founded September 20.

BIANCHI, G.2001. Sexuálne zdravie ako kultúrny, sociálny a politický jav. In: BIANCHI, G. Identita, zdravie a nová paradigma. Human Communication Studies, vol. 7.Bratislava: VEDA, KVSBK SAV, 2001. ISBN 80-224-0702-X.

BERGER, P. L., LUCKMANN, T.1999. Sociální konstrukce reality: pojednání o sociologii vědění. Brno: CDK.

HAVLÍK, R., KOŤA, J.2002. Sociologie výchovy a školy.Praha: Portál, 2002. ISBN 80-7178-635-7.

HELUS,Z. 2007. Sociální psychologie pro pedagogy.Praha: Grada, 2007. ISBN 978-80-247-1168-3.

JANIŠ,K. 2013. Motivy a limity sexuální výchovy. In: LIŠTIAK MANDZÁKOVÁ, S., MARKOVÁ, D., HORŇÁK, L. Eds. Sexualita a postihnutie. Prešov: PF PU v Prešove, 2013, s. 54-77. ISBN 978-80-555-0981-5.

LIŠTIAK MANDZÁKOVÁ, S., 2013. Sexuální a partnerský život osob s mentálním postižením. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-0502-9.

LUKŠÍK, I., GLOSOVÁ, K., ROVŇANOVÁ, L.2012. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv: Stručný sprievodca.Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. ISBN 978-80-970902-2-7.

LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. 2003. Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas, 2003. ISBN 80-89124-0-1-1.

MANDZÁKOVÁ, S. 2011. Kvalita sexuálneho a partnerského života osôb s ťažším mentálnym postihnutím.Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2011. ISBN 978-80-555-0455-1.

MARKOVÁ, D.2015. Moral values in sexual and partner relationships. Ljubljana: KUD Apokalipsa and Central European Research Institute Søren Kierkegaard, 2015. ISBN 978-961-6894-67-8.

MARKOVÁ, D. 2011. Sexuálna spokojnosť v kontexte sexuálneho zdravia. In:Jihlavské zdravotnícke dny 2011 : 1. ročník. Jihlava: Vysoká škola polytechnická Jihlava, 2011, p. 431-445. ISBN 978-80-87035-37-5.

MARKOVÁ, D.2009.Sexualita a sexuálne zdravie u mužov a žien vyššieho veku. In: HROZENSKÁ, M.(Ed.). 2009.Praktická príručka pre sociálnych pracovníkov pracujúcich so staršími ľuďmi. Nitra: UKF, 2009, p. 88-101. ISBN 978-80-8094-474-2.

MARKOVÁ, D. 2008. O sexualitách z hľadiska zdravia. In: VERNARCOVÁ, J. (Ed.). Zdravotné a psychologické aspekty sexuálnej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu : Monografia štúdií.  Nitra: UKF, 2008, p. 27-43. ISBN  978-80-8094-303-5.

MARKOVÁ, D.2007. Predmanželská sexualita v kontextoch sexuálnej diverzity a variability. Bratislava: Regent, 2007. ISBN 978-80-88904-59-5.

MARKOVÁ, D. 2006. O sexualitách z hľadiska zdravia. In: VERNARCOVÁ, J.  (Ed.). Zdravotné a psychologické aspekty sexuálnej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu: Súbor materiálov k výučbe.Nitra: UKF, 2006.

MARKOVÁ, D. a S.MANDZÁKOVÁ, 2011. Postihnutá sexualita alebo ľudské sexuálne príbehy?:O sexualite a sexuálnej výchove osôb s mentálnym postihnutím.  Nitra: Garmond. ISBN 978-80-89148-72-1.

MASARYK,2004. Hodnotová orientácia učiteliek/ov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. In: Sborník z kongresu Pardubice.[online]. [cit. 2013-01-24]. Dostupné z: http://www.planovanirodiny.cz/view.php?cisloclanku=2006010620

NOVOSAD, L.2002. Problematika zdravotního znevýhodnění či postižení v oblasti sexuálního života a zaměření preventívně-výchovných aktivit. In: Ochrana zdravotně postižených před sexuálním zneužívaním: Zdravotně výchovná publikace. Praha: Sdružení zdravotně postižených v ČR, 2002. s. 25-31.

PREVENDÁROVÁ, J. 1994. Výchova k manželstvu a rodičovstvu.Bratislava: Univerzita Komenského, 1994. ISBN 80-223-0779-3.

SMETÁČKOVÁ, I., VÁCLAVÍKOVÁ HELŠUSOVÁ, L.2006. Rodiče a další aktéři školního vzdělávání. In: SMETÁČKOVÁ, I.(Ed.). 2006. Gender ve škole: Příručka pro budoucí i současné učitelky a učitele.Praha: Otevřená společnost, o. p. s. s. 51-55.

ŠTĚRBOVÁ, D. 2004. Sexuální výchova a osvěta u mentálne postižených v pregraduálne přípravě studentů Fakulty tělesné kultury Univerzity Palackého v Olomouci. In Sexualita mentálně postižených: sborník materiálů z celostátní konference organozované o.s. ORFEUS. Praha: ORFEUS, 2004, s. 22-27.

ŠTĚRBOVÁ, D.2006. Sexuální výchova a osvěta u osob s hluchoslepotou: príručka pro rodiče a odborníky. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2006. ISBN 80-244-1513-5.

ŠTĚRBOVÁ, D.2007. Sexualita osob s mentálním postižením.Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2007. ISBN 978-80-244-1389-2.

ŠTĚRBOVÁ, D. 2009. Sexuální výchova a osvěta u osob s mentálním postižením. Praha: SPRSV, 2009. ISBN 978-80-7415-005-0.

TÄUBNER, V.2003. Sexuální výchova jako předmět sexuální pedagogiky. In Sborník z kongresu Pardubice 2003. [online], 2003. [citované 2008-07-14]. Dostupné na internete: http://www.planovanirodiny.cz/view.php?-cisloclanku=2006030911.

Učebné osnovy etickej výchovy pre 5. až 9. ročník základnej školy. MŠ SR, 1997.

Výchova k manželstvu a rodičovstvu – učebné osnovy, 2010. MŠ SR, 2010.

Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ISCED 1 – primárne vzdelávanie, 2009. MŠ SR, 2009.

WHO. 2010. Regional Office for Europe and BZgA Standards for Sexuality Education in Europe: A framework for policy makers, educational and health authorities and specialists. Cologne: Federal Centre for Health Education, BZgA. ISBN 978-3-937707-82-2.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. MŠ SR, 2008.

 

Kontakt na autorky:

 

PaedDr. Stanislava Lištiak Mandzáková, PhD.

Katedra špeciálnej pedagogiky

Pedagogická fakulta

Prešovská univerzita v Prešove

Ul. 17. novembra 15

080 01 Prešov

email: stanislava.mandzakova@unipo.sk

 

doc. PhDr. Dagmar Marková, PhD.

Katedra všeobecnej a aplikovanej etiky

Filozofická fakulta

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Hodžova 1, 949 74 Nitra

Tel: 00421/948 036 236

e-mail: dmarkova@ukf.sk

 

[1]  Text vznikol na základe podpory grantu VEGA 1/0286/14: Behaviorálne a postojové atribúty sexuality mládeže s ľahkým mentálnym postihnutím v kontexte rizika a prevencie.

[2]  Obsahom sexuálnej výchovy sú vedomosti, postoje, zručnosti, návyky a správanie, ktoré má žiak v priebehu sexuálnej výchovy získať.

[3]  Štátny vzdelávací programvyjadruje hlavné princípy a ciele vzdelanostnej politiky štátu, vymedzuje všeobecné ciele škôl v podobe kľúčových kompetencií, zavádza prierezové témy a vymedzuje rámcový obsah vzdelania. Školský vzdelávací programje základným dokumentom školy, podľa ktorého sa v ňom uskutočňuje výchova a vzdelávanie. Musí byť vypracovaný podľa školského zákona (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade s príslušným štátnym vzdelávacím programom a zásadami jeho tvorby. Dáva priestor škole na tvorbu obsahu cez voľné disponibilné hodiny špecifické regionálne a lokálne podmienky i požiadavky. Školy nimi môžu posilňovať existujúce vyučovacie predmety alebo vytvoriť a zaviesť nové vyučovacie predmety, pre ktoré sú povinní vypracovať a schváliť učebné osnovy.

[4]  V zákone 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v § 33 v odseku Pedagogický zamestnanec špecialista a odborný zamestnanec špecialista je definovaný ako koordinátor prevencie.

[5]  Pozri v legende k tabuľke.

[6]  Pri rozlišovaní prvoplánových a druhoplánových aspektov sexuálneho zdravia vychádzame z Lukšík, Supeková (2003) a Bianchi (2001). Viac k problematike sexuálneho zdravia pozri napr. v: Marková, 2015, 2011, 2009 – 2006).